Mastenec

Mastenec vznikol pred približne 500 miliónmi rokov pri vysokom tlaku a teplote. V Nórsku je mastenec známy už od čias doby kamennej, keď sa z neho vďaka ľahkej obrobiteľnosti vyrábali kamenné kyjaky a sekery. V dobe bronzovej bol mastenec používaný na výrobu nádob na varenie, kolovrátkov, olovníc na siete a odlievacie formy.

Od 13. storočia boli z mastenca budované alebo dekorované rôzne zámky, kostoly a katedrály. Najznámejšia stavba z mastenca je Nidaros Dóm.

Už od čias Vikingov bol mastenec využívaný na vyhrievanie obydlia. Na konci 17. storočia sa začala výstavba mastencových pecí a krbov v Gudbrandstahl.

Mastenec je zázračný materiál z prírody, ktorý dokáže akumulovať teplo na dlhú dobu. Navyše je to ľahko obrobiteľná hornina, ktorá znáša teploty do 1550°C, je mrazuvzdorný a odolný voči chemikáliám. Mastencové lomy Norsk Kleber ležia v severnom Gudbrandstahl a v švédskom Handol. Mastenec, ktorý sa tu ťaží vykazuje vysokú kvalitu a je vhodný na stavbu akumulačných pecí.